V športe síce nejde o život, “len” o výhry a prehry, avšak objavujú sa v ňom silné, dojemné príbehy. A ten Gulašův k nim bezpochyby patrí. Je to usmievavý muž, lenže zároveň roky platil za známeho reprezentačného smoliara.
Už päťkrát sa do poslednej chvíle pral o majstrovstvá sveta, dvakrát dokonca na šampionát odišiel, avšak zostal iba sedieť na tribúne, bez toho bol napísaný na súpisku . Vlani v Kórei sa pre zmenu zranil v poslednej príprave pred štartom olympiády. Keď opúšťal olympijskú dedinu, plakal. Hovoril o konci v reprezentácii.
Už nechcel zvádzať donquijotský boj, radšej si prial ako kapitán uspieť v Plzni, byť viac s rodinou.
Lenže na začiatku sezóny si s ním prehovoril Martin Straka, plzeňský šéf.Mohol ho v rozhodnutí utvrdiť, pretože k čomu posielať najzaneprázdnenejšej borca do reprezentácie, ale povedal mu, nech si dvere do reprezentácie nezatvára. A potom sa do toho vložila manželka Veronika. “Išla som na to cez deti a spýtala sa Milanko, či by chcel, aby otec zase hral za reprezentáciu. A on zakričal: Áno! ”
Keď sa v piatok v tretej tretine duelu s Talianskom v aréne na televíznej kocke objavili práve Gulašův syn a dcéra, bol happy end príbehu dokonaný. “Hrozne som sa smial. Aj za nich som rád, pretože malý už to vníma a užíva si to. A malá je miláčik. ”
Pritom pôvodne na šampionáte guláši vôbec nemal byť. Bol chorý, vynechal prípravu, boj o majstrovstvá vzdal.Lenže keď v prvých dvoch zápasoch haprovala presilovka, zavolal mu kouč Říha, aby narýchlo do Bratislavy prišiel.
A 33-ročný útočník súhlasil.
Za pár dní bol skutočne zapísaný na súpisku, v piatok skočil na ľad a v 8. minúte dal gól. Ako sa neskôr ukázalo, bol hneď víťazným. “Kubalda (Kubalík) mi to hovoril hneď na ľade, ale však ma poznáte, mne je jedno, kto góly dáva. Dôležité sú body do tabuľky. ”
Práve Kubalík mu potom doviezol puk, ktorým sa trafil.
Keď po zápase prišiel medzi novinárov, usmieval sa. Bolo poznať, ako je šťastný, že definitívne zlomil reprezentačný prekliatie. “Totálne som si ten zápas užil.K tomu som hrozne rád, že sme to zvládli. “A keďže v Gulášová povahe nie je zakorenené hovoriť o sebe, ešte pridal:” Chcel by som škf sereď hrozne poďakovať chalanom z lajny, ktorí mi pomohli sa rýchlo dostať do zápasového tempa. ”
Vďaka patrí ale aj jemu.
Za to, že to po tých útrapách nevzdal!